出版社：Centre of Social and Psychological Sciences Slovak Academy of Sciences, Institute of Social Sciences, Ko拧ice
摘要：Rímska ríša sa nachádzala v polovici 3.storočia v dlhodobej politicko-spoločenskej aj hospodárskej kríze.Impériom otriasali občianske vojny,na severných hraniciach rástli lúpežné útoky barbarských kmeňov a na východe vojenské postavenie Novoperzskej ríše.Časté striedanie cisárskej moci podporovalo nestabilitu ríše a narúšalo rovnováhu vládnucej vrstvy – senátu.Silnela dominancia armády,ktorá postupne získala rozhodujúci vplyv pri výbere nového cisára najmä z vlastných kruhov.V roku 249,po smrti Filipa Arabského,aklamáciou vojska nastúpil na cisársky trón Décius (lat.Gaius Messius Quintus Décius Traianus Valerianus,249 – 251).[1] Jeho dovtedajšia politická a vojenská kariéra vytvárala predpoklady pre úspešnú vládu a opätovnú stabilizáciu pomerov v impériu.Počas svojej krátkej vlády sa snažil upevniť ohrozenú jednotu ríše.Úspešné vojenské akcie proti germánskym kmeňom v pohraničných oblastiach,ako aj vystavanie termálnych kúpeľov sa radia k pozitívam jeho vlády.Za negatívum sa však považuje jeho postoj ku kresťanom a ich prenasledovanie vydaním cisárskeho ediktu.
