出版社：Centre of Social and Psychological Sciences Slovak Academy of Sciences, Institute of Social Sciences, Ko拧ice
摘要：Hospodársky vývoj spišských miest v 15.až 17.storočí,ako i spoločenskú a ekonomickú činnosť ich obyvateľov ovplyvňovalo viacero faktorov.Z hľadiska geografickej polohy mal región Spiš ideálne podmienky na ekonomický rast a nadobúdanie čoraz väčšieho politického i hospodárskeho významu.Bol otvorený na všetky svetové strany a zároveň chránený pohoriami.Cez územie Spiša viedli medzinárodné obchodné cesty.Postupne sa vytvorila rozvinutá cestná sieť,ktorá bola predpokladom vzniku a rozvoja miest,obchodu a remesiel.Spišské mestá sa formovali priamo v blízkosti týchto ciest,čo im umožnilo stať sa strediskami obchodu a remesiel a to nielen v regionálnom meradle.Spiš bol popretkávaný dôležitými obchodnými trasami,ktoré umožňovali kontakt s okolitými stolicami.Známe sú pod pojmom magna via,veľká cesta.Označovali trasy,spájajúce lokality,medzi ktorými prebiehala pravidelná tovarová výmena.Jedna z nich,s veľkým obchodným významom,bola priamou spojnicou medzi Levočou a Kežmarkom.Veľká cesta zo severu,ktorá umožňovala styk s Poľskom,Sliezskom a Ukrajinou prechádzala popri Kežmarku cez Spišskú Sobotu a Spišský Štvrtok.Na spojnicu medzi Levočou a Spišskou Sobotou sa napájala veľká cesta z Gemera.Z Levoče smerovala veľká cesta cez Gelnicu na Jasov.Tá umožňovala priame spojenie s Dolnou zemou (dnešným Maďarskom).[1] Prostredníctvom povodia Váhu mal Spiš priamy styk aj s krajinami stredovekého českého kráľovstva.Ekonomicky najvýznamnejšie spišské slobodné kráľovské mestá Levoču a Kežmarok k rozvoju na remeselnícke a obchodné centrum predurčila predovšetkým ich výhodná geografická poloha.V pomerne malej vzájomnej vzdialenosti vzniklo na území Spiša množstvo viac či menej hospodársky rozvinutých miest a mestečiek.Vyvíjali sa ako remeselnícke a trhové strediská.Vzájomná konkurencia poznamenala ichekonomický vývoj.
