出版社：Centre of Social and Psychological Sciences Slovak Academy of Sciences, Institute of Social Sciences, Ko拧ice
摘要：Kvalita života nemá jednotnú definíciu.Jednou z príčin je jej multidisciplinárny pôvod,zložitosť problému merania a kvantifikácie pojmu.Rôzne vedné disciplíny pozerajú na tento pojem pod vlastným špecifickým uhlom pohľadu a s vlastným pojmovým aparátom.Nejednota je dokonca aj u odborníkov rovnakého zamerania.Subjektívna kvalita života býva stotožňovaná so subjektívnou pohodou,napríklad Džuka (2004) píše,že psychický aspekt kvality života podľa WHO,konkrétne prežívanie pozitívnych a negatívnych emócií,môže byť stotožňovaný s emocionálnym komponentom subjektívnej pohody.Donegan,Potts (1988) zdôrazňujú všeobecne akceptovaný názor,že kvalita života obsahuje oblasti života ako sú napríklad sociálne,fyzické,emocionálne a duchovné.Kvalita života zahŕňa aj množstvo normatívnych kultúrnych štandardov ako sú individuálne potreby,túžby,zážitky a úsilia jednotlivca.Murell,Norris (1983) zadefinovali kvalitu života ako upravené dobro medzi človekom a jeho prostredím.Podľa definície Svetovej zdravotníckej organizácii z roku 1996 „kvalita života vyjadruje,ako ľudia vnímajú svoje miesto v živote v kontexte kultúry a hodnotových systémov,v ktorých žijú,a vo vzťahoch k svojim cieľom,očakávaniam,štandardom a záujmom.“ Zahŕňa štyri oblasti:zdravie,psychika,sociálne vzťahy a prostredie,ktoré sú aj obsahom dotazníka (WHOQOL-BREF),ktorý táto organizácia vypracovala na účely skúmania kvality života.
