出版社：Centre of Social and Psychological Sciences Slovak Academy of Sciences, Institute of Social Sciences, Ko拧ice
摘要：V druhej polovici deväťdesiatych rokov 20 stor.sa v európskom priestore objavil nový fenomén – hromadná migrácia Rómov.Na prvý pohľad nejde o nič nové a nezvyčajné.Pojmy ako kočovníctvo,migrácia a bohužiaľ aj násilná deportácia sú prepojené s týmto národom od ich odchodu z pravlasti Indie až po súčasnosť.Túžba po slobode a pohybe je hlboko zakorenená v ich kultúre a mentalite.Sú to ľudia,ktorí sú doma všade a vlastne nikde.Je to osud národa,ktorého história sa neviaže ku konkrétnemu územiu.V európskom priestore,ktorý funguje na báze národných štátov,je vymedzenie ich životného priestoru a začlenenie do spoločenských štruktúr a politického a právneho poriadku naozaj problematické.Ak sa aj „povznesieme“ nad historicko-geografické a politicko-spoločenské problémy,stále nám zostáva problém kultúrno-etnologický a etymologický.Vynára sa tu niekoľko sporných bodov a otázok,na ktoré neexistujú jednoznačné odpovede.Už mnoho rokov prebiehajú vedecké aj laické diskusie na tému,či považovať Rómov za národ alebo etnikum.Používať pomenovanie Róm alebo Cigán.Tieto skutočnosti sa odrážajú aj v spôsobe identifikácie a chápaní sociálneho umiestnenia.V súvislosti s identifikáciou je potrebné rozlišovať medzi „seba-identifikáciou“ (vnútorná) a identifikáciou inými“ (vonkajšia) (Brubaker – Cooper,2000,In:Findor,2005).Väčšina Rómov sa odmieta identifikovať s pomenovaním Cigán,pretože pôsobí pejoratívne a niekedy sa dokonca používa v zmysle nadávky.Slovo cigán sa často používa ako synonymum k slovám klamár,zlodej,vandal.Pomenovanie Róm je pre nich prijateľnejšie.Aj tak vysoké percento sa odmieta stotožniť so svojim pôvodom a označením slovom Róm.Je za tým pocit akejsi hanby a strach zo sociálnej neistoty a spoločenského odmietnutia.
