出版社：Centre of Social and Psychological Sciences Slovak Academy of Sciences, Institute of Social Sciences, Ko拧ice
摘要：Vnímanie bezpečia predstavuje fenomén,ktorý ovplyvňuje každodenné aktivity jedincov.Ak je určitá lokalita,produkt,či udalosť vnímaná ako nebezpečná,prevláda tendencia vyhnúť sa jej (napr.vyhýbanie sa alkoholickým nápojom počas tzv.metanolovej kauzy,obmedzenie outdoorových aktivít vo večerných hodinách,zvýšenie ochrany osôb a majetku v rizikových oblastiach).Avšak nie sú to len bezpečnostné riziká prostredia,ktoré ovplyvňujú vnímanie bezpečia a následné rozhodovanie.Ako uvádza Jackson (2008) záujem výskumníkov sa čoraz viac orientuje na sociálne a psychologické charakteristiky jednotlivcov a spoločenstiev v konkrétnom životnom priestore.Ide o integráciu paralelných konštruktov sociológie – sociálnej stability,sociálnej deviácie,kriminality a psychológie – kognitívnych a emocionálnych reprezentácií rizika,miery anxiety,vulnerability.Uvedené základné konštrukty však nemožno študovať a interpretovať izolovane.Štúdium vnímania bezpečnosti navyše zahŕňa skúmanie generovaných reprezentácií,častokrát konštruovanými médiami a jednotlivcami,o príčinách,súvislostiach a dôsledkoch bezpečnostných incidentov.Informácie o rozličných bezpečnostných incidentoch cirkulujú v podobe sociálnych reprezentácií a ovplyvňujú každodenné správanie sa jednotlivcov.Ako v tejto súvislosti uvádzajú Heath,Gilbert,(1996),médiá venujú kriminalite nepomerne veľký mediálny priestor v porovnaní s jej výskytom.V tomto kontexte sú reakcie na rozličné kriminálne udalosti komplexným javom založeným na senzáciechtivosti,psychologických a sociálnych charakteristikách prijímateľov (zraniteľnosť,predchádzajúce skúsenosti,vzdelanie,sociálna izolácia).Výskum percepcie bezpečia býva najčastejšie konceptualizovaný prostredníctvom dvoch skupín modelov.Prvú skupinu tvorí štúdium socio-demografických premenných ako prediktorov vnímanej miery bezpečia.V tejto súvislosti boli zistené negatívnejšie hodnotenia bezpečia ženami (Callanan,Teasdale,2009),mladými ľuďmi (Lane,Meeker,2003),jedincami s nízkym dosiahnutým vzdelaním (Kennedy,Silverman,1985) a obyvateľmi miest (Mela,2003).Druhú skupinu predstavujú tzv.alternatívne modely vnímania bezpečia,ktoré sa snažia prekonať obmedzenia tradičných modelov rozšírením problematiky o výskum konštruovania sociálnych reprezentácii rizika a s ním spojených konzekvencií na úrovni správania.Výskumy alternatívnych modelov vnímanej bezpečnosti však majú prevažne deskriptívny charakter a narážajú na veľké množstvo metodologických problémov – nejasné vymedzenie premenných a spôsobov ich merania.Okrem uvedených modelov sa výskum orientuje aj na medzikultúrne rozdiely vnímania bezpečia vo vzťahu k objektívnym ukazovateľom.Z výsledkov medzinárodných výskumov uskutočnených na reprezentatívnych vzorkách respondentov vyplýva,že skúsenosti s kriminalitou (priama viktimizácia) a subjektívne hodnotenie bezpečia (otázky nepriamej viktimizácie,napr.obavy) sa diametrálne líšia (Kentoš,2008,2012).Z uvedeného vyplýva viacero metodologických nedostatkov. Subjektívne vnímanie bezpečia je výsledkom multikauzálnych reprezentácií a skúseností s bezpečnostnými incidentmi,ktoré majú neraz imaginárnu (predstavovanú) podobu a je zložité uvedené reprezentácie spoľahlivo postihnúť.Ohrozením „objektívnych mier“ kriminality je najmä počet evidovaných trestných činov,nie spáchaných.Iným nedostatkom indexov kriminality sú rozdiely v evidencii trestných činov medzi jednotlivými krajinami.Zároveň sme zaznamenali významné rozdiely v miere dôvery v políciu a súdy (Výrost,2012),čo môže konzekventne ovplyvňovať evidenciu spáchaných trestných činov.Na základe uvedeného nás zaujímalo aký je vzťah medzi subjektívnymi hodnoteniami bezpečia v jednotlivých krajinách vo vzťahu k vybraným ukazovateľom kriminality.
