出版社：Centre of Social and Psychological Sciences Slovak Academy of Sciences, Institute of Social Sciences, Ko拧ice
摘要：Syndróm vyhorenia sa stal za posledných 30 rokov výskumu výrazne sledovanou premennou na celom svete.Ide o závažný psychologicko – medicínsky problém s dopadom na kvalitu života jedinca a jeho výkon (Kebza,Šolcová,1998).Prejavuje sa stratou energie a ideálov,čo následne vedie k stagnácii,frustrácii a apatii.Nevyhýba sa takmer žiadnej profesii,pričom medzi profesie s vyšším rizikom výskytu vyhorenia sa radia tie,ktoré sú charakterizované vysokou pracovnou náročnosťou,nárazovitosťou,intenzívnym kontaktom s ľuďmi a často neadekvátnym ohodnotením.Práca v zdravotníctve sa medzi vyššie spomenuté profesie svojím charakterom jednoznačne radí.Zároveň je spojená s vyššou mierou stresu (distres) ako väčšina iných profesií,čím títo pracovníci patria k najviac ohrozeným skupinám (Nešpor,1995).Pojem burnout (vyhorenie) prvýkrát zaviedol do literatúry v roku 1974 Herbert J.Freudenberger.Jeho definícia z roku 1980 uvádza,že vyhorenie predstavuje „stav únavy a frustrácie navodený úplným oddaním sa veci,spôsobu života či vzťahu,ktorý však nesplnil svoje očakávania“ (Marečková,Valentová,2 2000,72).Najčastejšie citovaná definícia vo výskume vyhorenia bola sformulovaná v roku 1981 Christinou Maslachovou:„burnout je psychologický syndróm emočného vyčerpania,citového stiahnutia (depersonalizácia) a poklesu osobnostnej výkonnosti,ktorý sa môže objaviť u osôb,ktorých profesiou je práca s ľuďmi“ (Libigerová,1999,187).Dôležité je tu upozorniť,že depersonalizácia v tomto chápaní znamená necitlivé alebo negatívne správanie sa voči ostatným ľuďom,predovšetkým voči tým,o ktorých sa má postihnutá osoba z hľadiska svojej profesie starať.Vyhorenie tak nepredstavuje aktuálny stav „tu a teraz“,ale proces,ktorý má svoj priebeh.Objavuje sa ako dôsledok chronickej emocionálnej záťaže spojenej s dlhodobým a intenzívnym nasadením pre druhých ľudí (Libigerová,1999).
