出版社：Centre of Social and Psychological Sciences Slovak Academy of Sciences, Institute of Social Sciences, Ko拧ice
摘要：Charakter a intenzitu vzťahov medzi Slovenskom a Ukrajinou,okrem iných spoločných záujmov,ovplyvňuje aj to,že na území oboch štátov je aj obyvateľstvo etnicky blízke väčšinovej populácii toho druhého z nich.Hoci Slováci v dnešnom Zakarpatsku nie sú početnou komunitou (0,6 %),v severovýchodných okresoch Slovenska žije viac ako tridsaťtisíc ľudí,ktorí sa hlásia k rusínskej a ukrajinskej národnosti.1Pravda,v predvojnovom období bol ich podiel na národnostnej štruktúre obyvateľstva omnoho vyšší.Ešte v roku 1991 rusínsky alebo ukrajinský jazyk ako svoj materinský uviedlo skoro šesťdesiattisíc ľudí.2Horné Potisie,teda juhokarpatská oblasť a priľahlá časť východného Slovenska,totiž v minulosti predstavovalo z geografického,ale aj ekonomického,národnostného,náboženského i kultúrneho hľadiska jeden celok.Rusínov a Ukrajincov oboch častí regiónu spájali a spájajú rodinné a príbuzenské zväzky.Celé storočia mali spoločnú cirkevnú správu.V časoch Uhorska obyvatelia východného Slovenska a Zakarpatska žili v správnych celkoch,ktoré nekopírovali etnické rozmedzie a pre tamojšie obyvateľstvo nemali veľký význam.Podobná situácia bola i v medzivojnovom Československu,pretože hranica medzi Podkarpatskou Rusou a Slovenskom na rieke Uh,napriek niektorým korektúram,mala len vnútorný,administratívny charakter.3Pravda,Rusíni a Ukrajinci na oboch stranách otázku hraníc vnímali omnoho citlivejšie než Slováci,pretože v podstate zohľadňovala hospodárske a administratívne záujmy slovenských pohraničných regiónov.4Po oslobodení východného Slovenska na jeseň 1944 sa styky tamojšieho obyvateľstva so Zakarpatskom načas čiastočne obnovili,prekážal im však frontový režim,ktorý sa v tomto regióne pomerne dlho uplatňoval.
