出版社：Centre of Social and Psychological Sciences Slovak Academy of Sciences, Institute of Social Sciences, Ko拧ice
摘要：Jednou z najdôležitejších stránok etnogenézy Rusínov na Slovensku bolo riešenie otázky ich spisovného (literárneho) jazyka.Ide o veľmi dôležitý problém každého národného hnutia,avšak v strednej Európe bol neraz i preceňovaný.Malým slovanským národom v tomto priestore často chýbali ďalšie národotvorné činitele,preto jazyková otázka bola v centre národných snáh.O Rusínoch na Slovensku to platí ešte o čosi viac.Na druhej strane,do istej miery zaráža skutočnosť,že napriek nespornému úsiliu viacerých generácii národných buditeľov problematika ich spisovného jazyka nebola vyriešená ani počas národného obrodenia,ani neskôr.Stala sa jedným z dezintegrujúcich faktorov elity rusínskej pospolitosti,ba je ním dodnes.Prvú skupinu príčin tvoria zložité sociálno-ekonomické,politické a kultúrne podmienky,ktoré karpatským Rusínom prekazili možnosť konštituovať sa ako moderný národ.Vzniku konzistentného národného vedomia Rusínov na Slovensku naviac bránili aj niektoré goografické a demografické faktory.Viaceré smery v národnej orientácii obyvateľstva spôsobili,že ani vektory hľadania národného literárneho jazyka nemohli byť rovnobežné.Pritom vzťah národa a jazyka je priamy a symetrický,ba reč často vystupuje ako hlavný integrujúci faktor národnouvedomovacieho a emancipačného hnutia.
