出版社：Centre of Social and Psychological Sciences Slovak Academy of Sciences, Institute of Social Sciences, Ko拧ice
摘要：Permanentný vojnový konflikt a latentné etnické napätie,ktoré komplikujú situáciu na Balkáne v priebehu 90.rokov nás nútia zamyslieť sa nad tým,či opatrenia,ktorými sa svetové spoločenstvo snaží vyriešiť balkánsku krízu,sú efektívne a či tieto kroky budú aj v budúcnosti garantovať dlhodobú stabilitu v tomto regióne.Podstatou súčasného konfliktu na Balkáne,vedľa geopolitických záujmov,je medzietnické napätie úzko prepojené s náboženskou netolerantnosťou.Ako potvrdzujú aj vojenské akcie NATO proti Juhoslávii v roku 1999,násilnými akciami zvonku je možné dočasne zastaviť ozbrojený konflikt a etnogenocídu.Podľa nášho názoru to však nerieši podstatu problému.Svetové spoločenstvo na Balkáne sa snaží pokojné etnické spolunažívanie vyriešiť aj prostredníctvom vytváraním národnostne čistých teritórií a dobrovoľným alebo núteným presídlením etnických skupín (viď odchod Srbov z Kosova).Historická skúsenosť Európy XX.storočia dokazuje,že to nie je východisko a žiaľbohu je len podstatou syndrómu historických krívd a bázou pre vypuknutie konfliktov tohto druhu aj v strategickej perspektíve.Etnopolitický motivovaným presťahovaním celých národov alebo etnických skupín v priebehu tohto storočia sa nepodarilo zabezpečiť trvalý mier na európskom kontinente.Prvé etnický motivované medzištátne presídlenia v Európe sa uskutočňovali už na začiatku storočia po Balkánskych vojnách a po prvom svetovom vojnovom konflikte.Najväčší a najmasovejší rozsah však nadobudlo hneď po 2.svetovej vojne.Tento fenomén 40.rokov XX.storočia je niekedy nazývaný aj ako „veľké politické presídlenie národov„.
