摘要：„Množstvo,rozmanitosť a nepreberná variabilita farieb dáva svetu jeho sýtosť,plnosť a rozmanitosť – rozmanitosť,bez ktorej by bol svet našej subjektívnej skúsenosti podstatne chudobnejší.“ Tieto slová sme nedávno čítali v štúdii Andreja Démutha Čo je to farba? (Bratislava: IRIS,2005,s. 15) a teraz popri nich otvárame bohatý pofarbený svet troch výtvarných autorov v knihách vydavateľstva Edition Ryba. V edícii Malé monografie sa k nám prihovárajú diela Karola Felixa,Igora Bencu a Mareka Ormandíka. Tie knihy však v sebe majú čosi zvláštne: pergamenom obalené čaro. Nie sú to haldy papierov,aké dnes poznáme,bez formy a často aj bez obsahu. V týchto knihách sa totiž dotýkame aj knihárskeho umenia. Vlastne sa dotýkame umenia,ktoré je univerzálne. Jedno umenie nezápasí s iným. Kniha nevzdoruje maľbe,maľba neodmieta hudbu,hudba si rozumie s básňou,báseň s filozofiou a tak ďalej. Dve či tri umelecké diela pokope netvoria žiadny narýchlo zložený hamburger,ale starostlivo pripravenú,pestrú (pestrofarebnú) delikatesu pre vychutnávačov dobrôt. Nenechajte si ju ujsť,ak sa k nej dostanete. Egyptský sen Krehká rovnováha (Fragile equilibrium) Karola Felixa je prvou zo spomínaných monografií. Už len tá obálka! Akoby nás prinútila zohnúť sa pred nejasne tušenou mocou božského faraóna. Ale Egypt je tu prítomný len v náznakoch. Len v znakoch. Iba kde-tu sa črtá,prebleskuje medzi tvarmi a farbami. Veľká,mocná ríša a miniatúrny svet Felixovej grafiky. Otvárame knihu krehkým dotykom. Vstupnou bránou je špirála z tej nezvyčajnej hnedavo-žltkastej hmoty. Krútenie v špirále spôsobí závrat a následný pád. Začíname snívať a možno tak trochu aj levitovať. V skorších dielach Karola Felixa sú ešte badateľné interpretácie jeho učiteľa AlbínaBrunovského,osobitne Samota sôch a Sivá paleta. V dielach z tohto obdobia nachádzame rozličné tváre,ktoré sú tu – takrečeno – „porozhadzované“. VoFelixovej tvorbe asi do roku 1990 sú tieto tváre ešte stále určujúce melodiku diela. Tvár a jej výraz determinujú charakter obrazu. Od roku 1990 sa však tváre vytrácajú,až nadobro zmiznú. Postavy bez tvárí,a preto aj bez falošných masiek. Felix ich viac nebalzamuje,neudržiava pri živote. Tváre prestávajúdominovať,odteraz už nekonkretizujú obraz. Gestá bez tvárí zvýrazňujú inú oblasť bytia ako boli pocity. V popredí je pohyb. Úsilie o zobrazenie pohybu sa strhujúco prejavuje pod názvom Flexibilita. Ale aj telá postáv ešte dostatočne silno konkretizujú. Karol Felix im odníme aj posledné zvyšky naturalizmu. Ostanú už len znaky:trojuholníky,kosoštvorce,čiary,hroty,šípky. A neustále zasahujúci svet egyptskej kultúry (napr. O čase). Ale telá celkom nezanikli. Objavujú sa opäť,ale abstrahované do náznakov,tušení. Aj my len tušíme,potichu obraciame list za listom. V obrazoch Túžba a Samota cítime jemné chvenie ľudského tela.
