摘要：Je bežnou univerzitnou praxou,že študenti dostávajú za úlohu napísať množstvo prác v jedinom semestri. Tieto práce niekedy nik nečíta,nevenuje sa im pozornosť a potom sa stáva,že študenti sú nielen znechutení písaním pre nikoho,ale skĺzavajú k laxnému sťahovaniu prác z internetu. Chyba nemusí byť nevyhnutne na strane študentov. Často je skôr problém vo vzdelávacom systéme,ktorý vyžaduje písanie prác,ale neučí študentov ako,správne písať. Chýbajú aj odborné semináre,na ktorých by sa o práci so študentmi dozvedeli čo-to aj samotní pedagógovia. Tútorstvo je u nás stále neznámy edukačný systém.Na Oberlin College v USA už takmer tridsať rokov funguje intenzívny tútorský program,ktorý sa nevzťahuje len na prácu s píšucimi študentmi,ale aj na prácu s mladými konzultantmi. Manželia Leonard A. Podis a JoAnne M. Podis pre nich pripravili spisovateľské laboratórium,v ktorom si mohli začínajúci pedagógovia vyskúšať svoje konzultantské schopnosti. Pre mnohých z nich to bol ozajstný kurz pedagogiky,na ktorom sa naučili viac než z učebníc. Ich postrehy,nápady,pozorovania zachytáva zaujímavý zborník Working with student writers: essays on tutoring and teaching,ktorý vyšiel v renomovanom vydavateľstve Peter Lang. Mladí tútori,konzultanti,v ňom nazvali pravými menami dôležité postoje,ktoré by nemali chýbať v práci konzultantov. Ako vyplýva z ich esejí,tútorstvo nesmie byť záležitosťou tortúry,nezmyselného mučenia študentov písaním textov,ktorých významu často nerozumejú. Tútorstvo je rovnocenný vzťah (autori zborníka ho označujú ako peer tutoring alebo tutor-tutee relationship) medzi učiteľom a študentom,je to hra,v ktorej každý hrá svoju rolu,ale nik nie je nadradený tomu druhému. V tom spočíva podľa Jeremiaha Dyehousa dynamizmus ich vzájomného vzťahu. Tútorstvo nie je vzťah vychovávateľa a vychovávaného v zmysle uplatňovania moci (teda nie je to model múdreho učiteľa a nevzdelaného študenta). V tútorskom systéme je ďalej neprípustné,aby bol učiteľ pasívny,aby nebol zapojený do postupnej produkcie písaného textu. Tútor je usmerňovateľom (ani nie obsahu,ako skôr formy),ktorého prvoradou úlohou je pomôcť študentovi začať písať,prekonať počiatočný moment,blok začínajúceho autora. Úloha učiteľa,ako píše jedna z autoriek,spočíva v umení dodávať študentovi odvahu a motiváciu pre napísanie dobrého textu. To neznamená,že tútor nechá prejsť akúkoľvek prácu,má skôr veriť vlastným inštinktom: ak nerozumie práci,chyba nemusí byť nevyhnutne v ňom. Vtedy začína práca s textom.
