出版社：Institute of Philosophy of the Slovak Academy of Sciences
摘要：CMOREJ,P.: V priebehu jedného roka v slovenskej filozofickej literatúre pribudli dve monografie venované otázkam logickej sémantiky a filozofie jazyka. Minulého roku vyšla v Olomouci Dežova knižka Význam u jazyková prax ([3]) a na jar tohto roku vyšiel vo vydavateľstve Iris Marošov knižný debut Podoby referencie ([41). Nejedného menej informovaného slovenského čitateľa,ktorý bude čítať vaše práce,zarazia rozdiely a nezhody v o vašich názoroch na isté témy. Niektorí slovenskí filozofi si možno položia otázku,ako možno v o filozofii,ktorá sa programovo usiluje o používanie jasného pojmového aparátu a presvedčivé zdôvodňovanie zastávaných téz,prísť k takým odlišným,ba priam protichodným názorom. Odpoveď j e veľmi prostá: Jednoznačný jazyk a logika neposkytujú spoľahlivé kritériá výberu teoretických východísk. Také kritériá neexistujú ani v tej najexaktnejšej vede - matematike. Stačí si spomenúť na širokú škálu neeuklidovských geometrií a rôzne verzie teórie množín. A tak j e to a j v analytickej filozofii. Argumentácia a používanie primerane vymedzených alebo aspoň intuitívne objasnených pojmov nám však umožňujú akceptovanú koncepciu patrične rozvinúť,a tak získať určitejšiu predstavu o dôsledkoch explicitne alebo implicitne predpokladaných východiskových téz a o rôznych logických väzbách medzi jej pojmami a tvrdeniami. Neraz nám pomáhajú hľadať východiská,o ktoré sa koncepcia opiera,pretože vo sfére filozofie ich zvyčajne nemožno špecifikovať bez preskúmania týchto väzieb. Nenahraditeľnú službu nám poskytujú pri odhaľovaní jej nedostatkov a prípadných protirečení. Naznačeným spôsobom možno teóriu značne rozpracovať,ľahšie porovnávať s inými koncepciami a správnejšie sa rozhodnúť pre jednu z nich. T o nám síce umožní niektoré možnosti eliminovať,ale ani potom nebudeme mať istotu,že sme sa rozhodli pre najlepšiu koncepciu,pretože nekonečne veľa dôsledkov explicitne prijatých alebo implicitne predpokladaných tvrdení existuje a vždy bude existovať za obzorom našich kognitívnych možností,ani nehovoriac o tom,že pri rozhodovaní vždy máme k dispozícii iba nepatrný zlomok nekonečnej množiny možných teórií.
