出版社：Institute of Philosophy of the Slovak Academy of Sciences
摘要：Všeobecne prijímané učenia,aby získali súhlas,často používajú mytologické motívy. Tak napr. D. Hilbert neváhal nazvať Cantorovu transfínitnú teóriu množín rajom,z ktorého nás už nikto nemôže vyhnať ([9],170). Voľné matematické výtvory,ktoré sa bezprostredne nevyužívajú,ba naopak v zásadných bodoch protirečia každodennému mysleniu,sú prijateľné dovtedy,kým zostávajú vnútorne konzistentné. Tento formalizmus odpája kalkuly od zvyčajnej otázky pravdivosti a zabezpečuje ich rešpektovanie bez ohľadu na konečnosť a poznávací stres; jednoducho raj. Gôdelov dôkaz neúplnosti síce implikuje,že neprotirečivosť relevantných formálnych systémov sa nedá v ich rámci dokázať,ale praktickému úspechu Hilbertových myšlienok to sotva uškodilo. „Hilbertov čarovný kruh mohol byť pre matematický výskum preto taký účinný,lebo všetko sa v ňom prebralo do vnútra,do samosprávy matematikov. Po skombinovaní mýtu o stvorení s axiomatickou metódou matematici sami rozhodujú o existencii objektov svojho skúmania" ([18],139). V matematike sa matematické výrazy menia na veci samé; kontroverzia medzi jazykovými prostriedkami a označenými objektmi sa tu určitým spôsobom zrušila. Ideálne podmienky pre isté poznania.
