摘要：Príspevok si kladie niekoľko cieľov.Popri diskusii,ktorá sleduje variabilitu konceptu krajiny a jeho vzťah ku kategórii environmentu (najmä s ohľadom na mestské prostredie,kde sa javí pojem environmentu ako adekvátnejší) sa zameriava na špecifický problém súčasnej estetiky: premenu estetickej reflexie mesta ako celku,ktorú realizuje súčasná estetika a filozofia cez kantovskú estetiku Kritiky súdnosti.Rozpracovaním koncepcií Marie Rubene a Miroslava Marcelliho príspevok ponúka nielen sumarizáciu téz aktuálnych záverov,ale bližšie reflektuje premenu (veľko)mesta na krajinu,špecifický environment oprostený od pôvodnej účelnosti,vystupujúci ako prírodný predmet,kde sa "ľudské vracia k prírodnému a stáva sa akýmsi obrovským predmetom,ktorý je vo svojom vnútri fluidný.").Reflexia je primárne vedená kategóriou vznešeného ako vysvetľujúcim rámcom.
其他摘要：The contribution have several aims.In addition to the discussion that follows variability of the concept of landscape and its relationship to the category of environment (particularly with regard to the urban environment,where it appears the concept of environment as a more adequate) the contibution focuses on the specific problem of the current aesthetics: transformation of aesthetic reflection of the city as a whole,which is realized by the contemporary aesthetics and philosophy through the Kantian aesthetics in Critique of Aesthetics Judgement.Elaboration of opinions of Marie Rubene and Miroslav Marcelli leads us not only to summarize the conclusions of recent theses,but further to reflect the transformation of (mega)city to a country,specific environment free from original effectiveness,where "human returns to natural and becomes a sort of huge subject,which is fluid in its inside …").Reflection is primarily guided by the category of sublime as an explanatory framework.
