摘要：Cieľom predloţenej práce je pomenovanie niektorých (potenciálnych) súvislostí medzi Schopenhauerovým modelom nezainteresovanosti,koncipovaným v jeho estetickej a etickej teórii,a prevaţne toltéckym učením Jaroslava Duška.Tematickému zázemiu úvodnej časti zodpovedá Schopenhauerova koncepcia umenia,resp.jeho vysvetlenie bezúčelovej a neutilitárnej tvorby génia,ktorá v tomto ohľade,ako sa pokúšam preukázať,korešponduje s Duškovým poňatím (ale i praktickým realizovaním) tzv.synchronicity.V druhej časti sústreďujem pozornosť na spoločnú logiku úvah obidvoch mysliteľov v etických otázkach.Duškom vysvetlený kontext toltéckeho pozdravu a presvedčenia,ţe „Ty si moje druhé ja“ („In Lak'ech“) staviam do súvislosti so Schopenhauerovými argumentmi pre potlačenie egoizmu,teda s témou identity vnútornej podstaty všetkého ţivého.
其他摘要：The aim of the submitted paper is the naming of some (potential) connotations among Schopenhauer’s model of disinterestedness,draught in his aesthetical and ethical theory and predominantly Toltec teaching of Jaroslav Dušek.Schopenhauer’s concept of art or his explanation of purposeless and non-utilitarian production of the genius that corresponds with Dušek’s perception (but even practical realization) of so-called synchronicity that satisfies thematic background of the introductory part.I focus my attention on the common reasoning of the reflections of both thinkers in ethical questions in the second part.I put the context of Toltec compliment and persuasion “You are my other I” (“In Lak’ech”) explained by Dušek into the context with Schopenhauer’s arguments for the elimination of the egoism,thus,with the topic of identity of inner essence of all the living.
