摘要：Monografia a zároveň „krásna kniha“ o osobnosti a tvorbe Jána Bergera (1944) prichádza ako prierezové predstavenie tvorby jedného z našich najzaujímavejších žijúcich maliarskych zjavov. Na prvý pohľad poctivý zostavovateľský počin maliarovej dcéry Xénie Bergerovej obsahuje viac ako 200 reprodukcií,texty teoretikov a kurátorov,osobné korešpondencie,biografické údaje,i vzácne autoreflexie. V knihe ako celku dominuje popretie jednostranného interpretačného pohľadu a viditeľné úsilie o rozmanitosť prístupov k tvorbe i osobnosti. Stretávame sa s citlivým zostavením: publikácia má až takmer intímny,rodinný charakter. Akoby sme vstupovali do súkromného bytu,do okruhu blízkych priateľov maliara,ktorí ho chovajú a prezentujú v úcte. Prevláda esejistický prejav v permanentnej oscilácii medzi odbornosťou a umeleckosťou. Na viacerých miestach vidno snahu o odbornú interpretáciu vývojového aspektu tvorby s uvažovaním o kontexte štylistických prúdov druhej polovice 20. storočia. Vo formuláciách samotného maliara zaznieva potreba očistiť svoje „meno“ od nánosov prvoplánových (a nesprávnych) zaradení k impresionizmu (a postimpresionizmu) a stereotypného označovania autora ako číreho „koloristu“. Obrazová príloha je natoľko bohatá,že kniha (pravdepodobne zámerne) hovorí viac obrazom,ako slovom. Textovými reflexiami prispeli maliari Ľudovít Hološka (1943),Stanislav Balko (1943),maliarka Xénia Bergerová (1977),prekladateľka a esejistka Michaela Jurovská (1943),historička umenia a kurátorka Xénia Lettrichová (1952). Zverejnené listy písali brat,muzikológ a estetik hudby Roman Berger (1930),maliarka – nestorka slovenského kubizmu Ester Martinčeková-Šimerová (1909-2005),poľský maliar Stanisław Rodziński (1940) a jeden z listov je z pera Ľ. Hološku. Slová samotného Jána Bergera zaznievajú v citáciách príspevkov M. Jurovskej,v rozhovore so S. Balkom a napokon v autobiografii „Namiesto kalendária“. Textovú časť dopĺňajú tri menšie útvary: charakteristika tvorby maliarovho otca Józefa Bergera (1901-1962) v autorstve X. Bergerovej a dve stručné eseje X. Lettrichovej a Ľ. Hološku o maliarskej osobnosti X. Bergerovej. Osobitné miesto medzi citáciami má text Rudolfa Filu z katalógu Trenčín 1976,na ktorý sa samotný J. Berger na viacerých miestach odvoláva.
