Problematika vývoja na regionálnej úrovni bola objavená a vysvetlená v roku 1957 v Rímskych zmluvách, v čl. 158. Od nariadenia bolo vynakladané veľké úsilie na zníženie nerovnosti medzi rôzne rozvinutými regiónmi v Európskej únii. Obrázok EÚ sa nepochybne zmenil s nedávnym rozšírením v roku 2004 a 2007. Pristúpenie 12 nových členských štátov nielen vyžaduje integráciu krajín so všeobecne nižším HDP a vyššou nezamestnanosťou, ale tiež spôsobuje zvýšenie rozmanitosti týkajúcej sa napríklad sociálnej štruktúry, inštitucionálnych profilov, vzťahov medzi mestami a vidiekom a životného prostredia. Prijímanie tejto rozmanitosti však znamená nutnosť zodpovedajúcim spôsobom prispôsobiť analytické prístupy sociálnym, ekonomickým a ekologickým javom. V našej práci sme poukázali na základné nedostatky konvenčnej ekonomickej rozvojovej teórie a praxe a pre porovnanie sme prezentovali rozvoj ľudských zdrojov. Zdôraznili sme zásadné rozdiely týchto dvoch prípadov, ich vzťah a aj ich priestorové vlastnosti. Cieľom nášho výskumu bolo zistiť, či sa vo všeobecnosti používa ekonomický makroindikátor (HDP.obyv.1) a či index ľudského rozvoja odráža skutočný ekonomický rozvoj regiónov strednej a východnej Európy.